Osobný bankrot: Zbavíte sa dlhov, ale zadarmo to zďaleka nie je!

„Kto chce zbankrotovať, musí mať peniaze, a nie málo,“ tvrdí právnička Mgr. Barbora Strýčková (27), ktorá sa bankrotu fyzických osôb profesionálne venovala.

„Pointou osobného bankrotu je, aby človek mohol začať odznova,“ hovorí Barbora Strýčková.

Narobili ste si dlhov vyše hlavy? Nedokážete ich splácať a dokonca aj váš majetok je menší, než máte vrátiť? Naháňajú vás exekútori a vy máte obavy, že vás oberú o posledné gate a potom sa vrhnú na dedičov? Napriek tejto nezávideniahodnej situácii existuje riešenie, ako sa nepríjemností zbaviť a začať odznova. Zbankrotujte.

Ľudia si to zväčša predstavujú tak, že niekto si jednoducho vyhlási bankrot a už nemusí nič platiť. Ako to vlastne je?

V prvom rade treba splniť zopár povinností, pretože je to dosť náročný a zdĺhavý proces. Mnohí si myslia, že to trvá iba tri roky a je po dlhoch. Lenže nie je to tak, samotná trojročná fáza je až poslednou časťou. Predtým musí človek prejsť ešte tzv. malým konkurzom, kde sa rozpredá jeho majetok a rozdá veriteľom. Trvá takisto tri roky, ale môže sa skončiť aj skôr – to záleží na správcovi, ako rýchlo majetok rozdelí.

Hovorí sa, že ani osobný bankrot nie je zadarmo...

Poplatky sú pre fyzické osoby pomerne vysoké. Veď iba za samotný návrh, ktorý sa podáva na súd, musia zaplatiť 663,88 eura, čo je pre fyzickú osobu v dlhoch často nereálna suma. K tomu musí mať aspoň nejaký majetok, t. j. 1 660 eur v akejkoľvek podobe. A to si väčšinou vie málokto zo zadlžených predstaviť, preto niekedy bankrot mnohých odradí. Nevedia si túto sumu nasporiť, aby vôbec mohli začať, nieto ešte bankrot dokončiť.Ak nestačíte splácať pôžičky a dlh je vyšší ako váš majetok, je pre vás osobný bankrot riešením.

Sú tam ešte nejaké poplatky?

Čo sa týka našich služieb, tak okolo tristo eur.

Pre koho by táto vec bola zaujímavá?

Človek musí mať viac záväzkov ako majetku – čiže musí byť predlžený a insolventný, musí mať aspoň dva záväzky, ktoré už nedokáže splácať. Dajme tomu, že zaplatí elektrinu, nájom, nejaké potraviny, a na pôžičky, úvery a exekúcie mu už nezostane vôbec nič. Hromadí sa to a hromadí, jeho majetky sú už dávno zablokované, takže nemôže dlh ani vykryť. Dôležitý je aj počet veriteľov – môže ich byť od dvoch až po päťdesiat. Pointou osobného bankrotu totiž je, aby človek mohol začať odznova, s čistým štítom, pretože výsledkom je oddlženie.

Ako teda prebieha malý konkurz?

V prvom rade treba vyplniť návrh, čo je vlastne moja úloha. Treba zistiť niektoré fakty, ktoré si väčšinou ľudia neuvedomujú, ak idú do konkurzu. Existujú totiž špekulanti, ktorí porozdávajú majetok, poprepisujú ho na známych a vyhlásia, že majú iba minimum 1 660 eur. Predstavujú si, že za tú sumu sa zbavia všetkých dlhov a potom si majetok prevedú späť na seba. Lenže správca môže skúmať tri roky spätne, či si dotyčný zo svojho mena nepreviedol majetok na inú a hlavne spriaznenú osobu – ako sú rodičia, súrodenci, deti alebo manželka. Dokonca ak je takáto osoba právnická a on na ňu previedol majetok, dá sa to zvrátiť. Volá sa to odporovateľný právny úkon, správca môže prevod úplne zrušiť a majetok zobrať do konkurzu. Ja hľadám napríklad aj to, či nedošlo k darovaniu alebo odmietnutiu dedičstva – to sa takisto považuje za zbavenie sa majetku. Ak k niečomu takému dôjde, konkurz ani neodporúčame. Do konkurzu odporúčame ľudí, až keď sú uzrozumení s tým, že prídu o majetok, ktorý sa im zistí.

Čo sa deje ďalej?

Len čo podáme návrh na súd, dotyčný zaplatí prvý poplatok – spomínaných 663,88 eura. Súd prehodnotí, či spĺňa všetky podmienky, súdy to veľmi rady odmietajú, niekedy sa nám návrh vráti iba pre pár drobností. Ak je všetko v poriadku, po pätnástich dňoch sa začína prvé konkurzné konanie. Je to hlavne na ochranu majetku, ktorý ešte dlžník má, aby mu ho exekútor nezačal rozpredávať a aby ním samotný dlžník nezačal nejakým spôsobom narábať.Keď už vôbec nič nemáte, mali by ste si našetriť na poplatky.

Na čo vlastne slúži druhá fáza, keď dotyčný už nič nemá?

Vždy ku koncu roka musí zaplatiť veriteľom oddlžovaciu splátku. Veľa ľudí odrádza aj fakt, že nevie, akú vysokú im ju súd určí. Môže to byť maximálne sedemdesiat percent z čistého ročného príjmu, ale prihliada sa aj na to, ak má dlžník vyživovacie povinnosti, výdavky na lieky alebo opatrovateľské povinnosti. Niektorí dlžníci preto špekulujú a snažia sa zamestnať za minimálnu mzdu.

Takže dlžník by mal byť zamestnaný, aby splátku mohol splácať...

V prvej fáze to nie je až také dôležité, pretože v nej ide o majetok, ale v druhej je to podmienka uložená zákonom. Ten ukladá, že dlžník musí byť zamestnaný, snažiť sa zamestnať alebo mať nejaký príjem či začať podnikať. No posledná možnosť je veľmi zvláštna, pretože osobný bankrot je pre fyzické osoby – nepodnikateľov a podnikatelia majú svoje vlastné konkurzy. Veľa ľudí si chce otvoriť živnosť, pretože inak si nevedia zarobiť, a v tomto si naše zákony odporujú.

Ak sa druhá fáza skončí, dotyčný zostane bez dlhov. Mali ste nejaký prípad, že sa niektorý z oddlžených opäť zadlžil?

Keďže konkurz prišiel do nášho zákona v roku 2007, oddlžených je zatiaľ pomerne málo. Môže sa to však pokojne stať, pretože nie je obmedzené, koľko bankrotov môže človek počas svojho života absolvovať. A niektorí klienti sa ma už na konzultácii pýtajú, či si po oddlžení môžu opäť zobrať úver.

Aká je nevýhoda osobného bankrotu?

Jednoznačne dĺžka. V najhoršom prípade môže celý proces trvať aj sedem či osem rokov. Tri na konkurz, tri na oddlženie plus čas, kým súd rozhodne – v praxi je to totiž rok, aj dva. Preto osemdesiat percent našich klientov už iba čaká na uznesenie o oddlžení.

Neodrádza to niektorých už hneď na začiatku?

Odrádza. Ale napokon často zistia, že iná možnosť nie je, a prídu. Mali sme takých, ktorí prišli po roku či po pár mesiacoch. Ak však ich záväzok nie je extrémne vysoký, tak do desaťtisíc eur, neodporúčame im ho riešiť osobným bankrotom. Problémom sú aj záväzky, pri ktorých majú dlžníci ručiteľa, pretože tomu nevieme pomôcť, ten sa z toho nevymotá. Ale ak ani ručiteľ nevie splatiť ručenie, môže nakoniec skončiť v bankrote aj sám.

Americká speváčka Toni Braxton (45) už zbankrotovala dvakrát – v roku 1998 a 2010, keďže nebola schopná splácať svoje dlhy. Prišla o niekoľko domov a nedávno dokonca aj o autorské práva na 27 svojich piesní.

Aký najvyšší dlh ste riešili?

Máme úspešne oddlženého pána, ktorý mal dlh dvestopäťdesiattisíc eur. Po celom bankrote zaplatil okolo pätnásťtisíc eur.

Mali ste aj nejaký kuriózny prípad?

Pána, ktorý ani nevedel, komu a koľko dlhoval. Bolo to naozaj ťažké, ale postupne sa dopátral a dali sme to dokopy. Jednej klientke dokonca narobil dlhy manžel a stratil sa. Keďže nemali vyrovnané bezpodielové spoluvlastníctvo, dlhy automaticky prešli na ňu.

Veritelia zrejme nie sú nadšení, keď sa ich dlžníci rozhodnú pre osobný bankrot...

Určite to pre nich nie je výhodné, ale zasa na druhej strane tomu dlžníkovi nemôžete viac zobrať, ako má.

Mgr. Barbora Strýčková odpovedala na otázky redakcie Život v roku 2013

Zdroj: život.sk