Hromadné výmazy firiem na Slovensku pokračujú aj roku 2016
Stotisícová pokuta za ignorovanie povinnosti k Zbierke listín prestala byť formalitou.
Skončiť s podnikaním dnes nie je ničím neobvyklým. Podnikateľov k tomu vedú rôzne dôvody. Môže to byť pre nich potrebný, nevyhnutný alebo dokonca výhodný krok. Nemusia práve najlepšie odhadnúť brandžu, do ktorej sa pustili alebo si jednoducho spočítajú, že sa im viac oplatí, keď zdvihnú kotvy a presťahujú biznis do inej krajiny.
Rovnako ako pri začatí podnikania, aj pri jeho ukončení platia rôzne postupy. Pravidlá závisia od toho, či sa jedná o podnikateľa fyzickú osobu – SZČO alebo o právnickú osobu – obchodnú spoločnosť, resp. organizačnú zložku podniku zahraničnej osoby. Tiež od oblasti podnikania, od toho, či je pre výkon činnosti potrebné osobitné povolenie alebo licencia alebo firma podniká na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Ukončenie podnikania si zariadite prostredníctvom osobitného registra alebo úradu, ktorý Vám vydal povolenie.
Upratovanie v archívoch a procesoch obchodného registra pokračuje. Fáza, v ktorej sa sudcovia a vyšší súdni úradníci učili dodržiavať päťdňovú zákonnú lehotu na zápis firmy či zmeny údajov v registri, skončila.
Klesli aj ponosy advokátov, ktorí sa najmä pri spustení nového systému fungovania registra sťažovali na prácu vyšších súdnych úradníkov. Právnici zabezpečujúci pre klientov kontakt s registrom vtedy tvrdili, že úradníci nekvalifikovane zamietali podania a vec nakoniec aj tak museli riešiť sudcovia. Skončilo sa aj prechodné obdobie, v ktorom mali registroví sudcovia agendy podľa dvoch rôznych zákonov. Takmer všetky návrhy dané v čase starého znenia zákona upravujúceho fungovanie registra firiem, boli vybavené, ostatné už funguje po novom.
Tak ako sa predpokladalo, súdy vďaka tomu získali kapacity na vyrovnanie sa s takzvanými mŕtvymi spoločnosťami. Teda takými, ktoré nemajú majetok hodný záujmu ich veriteľov, a ich štatutári sa neunúvali firmu z registra vymazať. Robia to za nich súdy, doteraz celoslovensky vo vyše 1 500 prípadoch. Popri tom sa do pozornosti súdnych úradníkov dostávajú aj firmy, ktoré si neplnia povinnosti k Zbierke listín registra.
Štatutárom, ktorí dva roky po sebe neposlali súdom v lehote účtovné závierky podniku, hrozí najprv pokuta stotisíc korún. Ak ani tá nezvýši disciplínu, nasledovať by mal zo zákona výmaz firmy z registra. Bez ohľadu na to, či má alebo nemá nejaký majetok, či funguje alebo nie.
Napriek dikcii zákona ani vo firmách, ktoré skrývajú čísla pred konkurenciou aj protizákonne, nie je dôvod na paniku. Systematická kontrola účtovných závierok v Zbierke listín zatiaľ nie je na programe dňa.
Pomaly, ale predsa.
Vysvetlenie, o ako hromadnú akciu ide pri výmaze mŕtvych podnikov, poslúži bratislavský registrový súd. V evidencii má celkovo približne 89-tisíc subjektov.
Asi päťsto ich najmä v minulom roku vymazal vďaka tomu, že u nich nenašiel ani aktivitu, ani majetok. Ďalšie sú v konaní. Väčšinou sa to začína kontrolou toho, či spoločnosti zvýšili základné imanie na celkových dvestotisíc korún. No nie je to jediný dôvod, prečo súdy začínajú konanie končiace sa výmazom. Do úvahy berú aj iné dôveryhodné fakty naznačujúce dlhodobú nefunkčnosť firmy.
Po zistení problému nasledujú výzvy na nápravu. „Ak sa nikto neozve, snažíme sa skontaktovať s konateľom,“ vysvetľuje Miroslav Lehoczký, predseda Okresného súdu Bratislava 1. Ak konateľ nereaguje, súd zisťuje, či má spoločnosť dostatok majetku, aby sa uskutočnila likvidácia. Ak je obchodný majetok dosť vysoký na prípadnú odmenu likvidátora, súd ho vymenuje. Až po skončení likvidácie nasleduje posledný krok – výmaz subjektu z obchodného registra. Ak majetok vo firme nie je alebo by neuživil ani likvidátora, výmaz je okamžitý.
Snahu očistiť register od mŕtvych subjektov podporuje aj rezort spravodlivosti. Postupy so súdmi konzultuje, necháva si zasielať štatistiky, no netlačí na tvrdší a rýchlejší prístup. Priamo by to ani robiť nemohol, je iba orgán štátnej správy, sudcovia mu priamo podriadení nie sú. Na registre a najmä na firmy neplniace si povinnosti tak ministerstvo tlačí predovšetkým zmenou zákonov. Napríklad takou, že dôvod, pre ktorý môže súd vymazať firmu, už je aj nedodanie dvoch účtovných závierok do Zbierky listín. Hromadne sa toto ustanovenie zatiaľ neuplatňuje. Podľa sudcu M. Lehoczkého je to len otázka času: „Aj keď si firma teraz dovolí napríklad závierku nedodať, v budúcnosti sa budú registrové súdy zaoberať aj vecami z minulosti.“ Pre previnilcov to podľa neho znamená, že „nebudú postihnutí možno tento mesiac, ale možno o pol či trištvrte roka“. Pripomína, že hoci sa systematické preverovanie obsahu Zbierky listín nezačalo, konanie proti niektorým podnikom s neodovzdanými zbierkami sa začať môže. Napríklad ak si sudca problém firmy všimne pri nejakej inej činnosti.
Vysvetlenie, prečo bratislavský súd, ale aj zvyšných sedem registrových súdov nezačalo s inventarizáciou Zbierky listín, je podľa M. Lehoczkého v kapacitách ľudí, techniky a priestorov. „Sme radi, že stačíme zabezpečiť priebežný kolobeh vecí,“ konštatuje predseda okresného súdu. Na mysli má hlavne „päťdňový“ zápis do obchodného registra. Ten je verejnosťou tlačený najviac.
Sankcie
Registrový súd uloží zapísanej fyzickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej konať v mene zapísanej právnickej osoby pokutu do výšky stotisíc korún, ak si táto osoba nesplní napríklad povinnosť
- podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných údajov do 30 dní odo dňa uvedeného v rozhodnutí alebo odo dňa prijatia rozhodnutia
- predložiť registrovému súdu listiny, ktoré sa ukladajú do Zbierky listín do 30 dní od ich vyhotovenia.
- uvedie v návrhu na zápis nepravdivé údaje
- doloží návrh na zápis listinami, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu
- predloží registrovému súdu na uloženie do Zbierky listín listiny, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu.
Aj bez návrhu.
Podľa zákona o obchodnom registri môže byť spoločnosť zrušená len právoplatným rozhodnutím súdu. Ten ju môže zrušiť aj bez návrhu, teda z vlastného podnetu, a to v zákonom stanovených prípadoch. Ide o rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty. Alebo v prípade právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie, ak firma nemá žiadny majetok. Registrový súd teda nemusí čakať na návrh na výmaz od konkurzného súdu, môže vymazať subjekt na vlastný podnet.
- Ako prichádza koniec
„Súd, ktorý rozhoduje o zrušení spoločnosti, má možnosť pred vydaním zrušovacieho rozhodnutia posúdiť, či dôvod, pre ktorý sa koná o zrušení spoločností, je možné odstrániť,“ hovorí generálna riaditeľka sekcie civilného práva rezortu spravodlivosti Jana Hreňová.
Ak je možné urobiť nápravu, súd určí lehotu dokedy. Konanie napokon môže vyústiť do likvidácie alebo okamžitého výmazu spoločnosti. Predpokladom nariadenia likvidácie v rámci zrušovacieho rozhodnutia súdu je zistenie, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na výkon funkcie likvidátora.
Osobitným prípadom je situácia, keď si spoločnosť nesplní povinnosť uložiť do Zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve po sebe nasledujúce účtovné obdobia. V tomto prípade by mal súd podľa J. Hreňovej vychádzať „z domnienky nemajetnosti spoločnosti“.
Priamo by malo nasledovať rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie a následný výmaz. Bremeno dokazovania existencie majetku je v tomto prípade na spoločnosti. Tá môže problémy dodatočne napraviť, dokázať, že má majetok, a požiadať súd, aby rozhodnutie o konci stornoval.
Tieto prípady sú však málo pravdepodobné. Samému výmazu predchádzajú aj pri firmách s nedoloženými závierkami súdne výzvy. „Registrový súd najprv uloží pokutu do výšky stotisíc, ktorá sa zosobňuje štatutárom,“ vysvetľuje riaditeľ odboru obchodného a exekučného práva ministerstva Branislav Pospíšil.