Nový zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám. V nasledujúcom článku Vás bližšie oboznámime s obsahom ustanovení nového zákona a o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
V Národnej rade Slovenskej republiky bol dňa 13. novembra 2015 schválený nový zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon" alebo „nový zákon"). Návrh zákona predložila Vláda Slovenskej republiky a bol vypracovaný na základe Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku.
Celé znenie zákonu tu
Prijatie nového zákona vychádza teda najmä z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a taktiež z potreby priblížiť sa legislatíve ostatných členských štátov Európskej únie, nakoľko vo všetkých členských štátoch, s výnimkou Spolkovej republiky Nemecko, sú súdmi v trestnom konaní právnickým osobám ukladané tresty a ochranné opatrenia, v rámci zavedenej trestnej zodpovednosti právnických osôb v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobu formou pričítania právnickej osobe.
Nový zákon nadobudne účinnosť dňa 01. júla 2016.
V úvodnom ustanovení § 1 sa vymedzuje predmet zákona a jeho vzťah k iným zákonom. Predmetom nového zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov ukladaných právnickým osobám za spáchané trestné činy a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám.
V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon") vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby azákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok") vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje.
V ust. § 2 nového zákona sa upravuje územná pôsobnosť zákona. Podľa nového zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území SR. Taktiež sa podľa tohto zákona posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný mimo územia právnickou osobou so sídlom v SR alebo organizačnou zložkou zahraničnej právnickej osoby so sídlom na území SR, ktorý bol spáchaný mimo územia SR právnickou osobou, ktorá nemá sídlo na území SR v prospech právnickej osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo v prospech fyzickej osoby, ktorá je občanom SR alebo cudzinca, ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo trestnosť činu spáchaného mimo územia SR právnickou osobou, ktorá nemá sídlo na území SR, ak bola činom spôsobená škoda právnickej osobe, ktorá má na území SR sídlo alebo fyzickej osobe, ktorá je občanom SR alebo cudzincovi, ktorý má na území SR trvalý pobyt a v mieste činu je čin trestný alebo ak miesto činu nepodlieha žiadnej trestnej právomoci.
V zásade možno hovoriť, že ide o totožnú právnu úpravu, aká je v dnešných trestných kódexoch ohľadom územnej pôsobnosti týchto kódexov vo vzťahu k fyzickým osobám upravená.
Druhá časť nového zákona upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb. V ust. § 3 sa uvádza taxatívny výpočet trestných činov osobitnej časti Trestného zákona, ktoré zakladajú trestnú zodpovednosť právnických osôb v zmysle nového zákona.
Katalóg trestných činov vychádza z medzinárodných záväzkov SR a z členstva SR v Európskej únii. Ide o nasledovné trestné činy, za spáchanie ktorých bude zodpovedná aj právnická osoba, a to: (1)nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173, (2) šírenie toxikománie podľa § 174, (3) obchodovanie s ľuďmi podľa § 179, (4) sexuálne násilie podľa § 200, (5) sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202, (6)ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211, (7) podielnictvo podľa § 231 a 232, (8) legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234, (9) neoprávnený prístup do počítačového systému podľa § 247, (10) neoprávnený zásah do počítačového systému podľa § 247a, (11) neoprávnený zásah do počítačového údaja podľa § 247b, (12) neoprávnené zachytávanie počítačových údajov podľa § 247c,(13) výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d, (14) neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a, (15) poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263, (16) falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270, (17) uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271, (18) výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272, (19)skrátenie dane a poistného podľa § 276, (20) neodvedenie dane a poistného podľa § 277, (21) daňový podvod podľa § 277a, (22) nezaplatenie dane a poistného podľa § 278, (23) marenie výkonu správy daní podľa § 278a, (24) všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285, (25) nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295, (26) založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296, (27) založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297, (28)nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299, (29) ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301, (30) neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302,(31) neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a, (32) porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304, (33) porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305, (34) porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306, (35) teror podľa § 313 a 314, (36) prijímanie úplatku podľa § 328 až 331, (37) podplácanie podľa § 332 až 335, (38) nepriama korupcia podľa § 336, (39) prevádzačstvo podľa § 355 a 356, (40) kupliarstvo podľa § 367, (41) výroba detskej pornografie podľa § 368, (42) rozširovanie detskej pornografie podľa § 369, (43) prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370, (44) ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372, (45) terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419, (46) podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422, (47) výroba extrémistických materiálov podľa § 422a, (48) rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b, (49) prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c, (50) popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d, (51) hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, (52) podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 a (53) podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a.
Keďže ide o taxatívny výpočet, iných trestných činov sa právnická osoba nemôže dopustiť.
V ust. § 4 nového zákona v odseku 1 definuje trestný čin spáchaný právnickou osobou a upravuje podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe za jeho spáchanie prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Uvedený koncept pričítateľnosti spáchania trestného činu právnickej osobe upravený v odseku 2 vychádza zo skutočnosti, že právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzickej osoby, pričom ide o subjekty, ktoré sú právom umelo vytvorené s priznaním spôsobilosti k právam a povinnostiam, právnym a protiprávnym úkonom a zodpovednosti v právnych vzťahoch.
Nakoľko právnické osoby musia mať právom konštruovaný aj spôsob konania, právny poriadok stanovuje, že vlastné konanie právnickej osoby predstavujú tie prejavy vôle, ktoré menom právnickej osoby konajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby a právne následky spojené s týmito prejavmi sa pričítajú priamo právnickej osobe ako subjektu práva.
Skúmanie zavinenia ako subjektívnej stránky trestného činu je u právnických osôb vylúčené z povahy veci, nakoľko právnická osoba ako právny konštrukt nedisponuje na rozdiel od fyzickej osoby vôľovou zložkou, ktorá je základom zavinenia u fyzických osôb.
Prvým predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je, že došlo k spáchaniu trestného činu.
Druhým predpokladom, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou osobou je existenciapríčinnej súvislosti na jednej strane medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby (bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú resp. zapísanú v príslušnom registri ako predmet činnosti resp. podnikania) alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti a na druhej strane protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorá koná ako (1)štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená v mene právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať, (2) ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe, (3) ten, kto vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, alebo (4) iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení (ďalej len „zamestnanec") pri plnení pracovných úloh.
V odseku 3 ust. § 4 je upravený liberačný dôvod (materiálny korektív) vo vzťahu k vyvodeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie zamestnanca, ktoré bolo spôsobené výlučne tým, že právnická osoba nesplnila zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov. Právnickej osobe sa takýto trestný čin nepričíta ak význam nesplnenia týchto povinností k spáchanému trestnému činu je vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob vykonania trestného činu a jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný nepatrný.
V zmysle odseku 4 sa pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a súčasne sa upravuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.
V ust. § 5 nového zákona sú niektoré právnické osoby vylúčené z trestnej zodpovednosti podľa nového zákona, ide o (1) Slovenskú republiku a jej orgány, (2) iné štáty a ich orgány, (3) medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného a ich orgány, (4) obce a vyššie územné celky, (5) právnické osoby, ktoré sú v čase spáchania trestného činu zriadené zákonom, (6) iné právnické osoby, ktorých majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
Jedinou výnimkou v zmysle odseku 2 sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby - podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.
Ustanovenie § 6 nového zákona vymedzuje pojmy páchateľ, spolupáchateľ a účastník.
Páchateľom trestného činu je teda právnická osoba, ktorej sa pričíta porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobom ustanoveným v novom zákone.
O spolupáchateľstvo ide vtedy ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, z ktorých aspoň jeden je právnickou osobou a v takom prípade zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Účastníkom trestného činu je právnická osoba, ktorá k spáchaniu trestného činu využila inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.
V § 7 nového zákona je upravený prechod trestnej zodpovednosti právnických osôb na jej nástupcov. Na základe uvedeného bude teda trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádzať na všetkých jej právnych nástupcov. Právne nástupníctvo bude úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby. Toto pravidlo bude mať jedinú výnimku, a to prípad, keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov bude trestná zodpovednosť zaťažovať všetkých z nich, a to v rozsahu, ktorý určí súd.
Podľa prijatej právnej úpravy budú všetky úkony smerujúce k zmene právnickej od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe podliehať súhlasu súdu.
V § 8 nového zákona je osobitne upravený inštitút účinnej ľútosti. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti. Trestná zodpovednosť právnickej osoby zaniká, ak (1) zaniká trestnosť činu podľa ustanovení Trestného zákona o účinnej ľútosti osoby uvedenej v § 4 ods. 1 nového zákona, (2) právnická osoba dobrovoľne upustila od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a škodlivý následok trestného činu zamedzila alebo napravila, alebo (3) právnická osoba dobrovoľne upustila od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a urobila o ňom oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť alebo nebezpečenstvo hroziace z trestného činu odstrániť.
Trestná zodpovednosť však nezaniká ak ide o trestný čin korupcie alebo trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.
V tretej časti nového zákona sú upravené tresty. V ust. § 10 zákona sú vymenované tresty, ktoré je možné uložiť právnickej osobe. Ide o (1) trest zrušenia právnickej osoby, (2) trest prepadnutia majetku,(3) trest prepadnutia veci, (4) peňažný trest, (5) trest zákazu činnosti, (6) trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, (7) trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, (8)trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, (9) trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.
Ustanovenie § 11 poukazuje na zásady ukladania trestov. Ukladanie trestov právnickým osobám vychádza najmä z princípu proporcionality trestu, teda súd pri určovaní druhu a výmery trestuprihliadne na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť.
Podľa odseku 2 daného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve.
V odseku 3 sa ďalej stanovujú podmienky pre ukladanie trestov právnym nástupcom právnickej osoby, pričom sa určuje, že pri rozhodovaní treba prihliadnuť primárne na to, v akom rozsahu na niektorého z nástupcov prešlo imanie zodpovedajúce prospechu, sekundárne na iné výhody zo spáchaného trestného činu a subsidiárne aj na to v akom rozsahu ktorýkoľvek z nástupcov pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin.
Ustanovenie § 12 až 20 nového zákona osobitne upravujú podmienky pre uloženie jednotlivých trestov uvedených v ust. § 10 nového zákona.
V zmysle ust. § 12 sa upravujú podmienky uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá má sídlo na území SR. Súd taký trest obligatórne uloží ak jej činnosť bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti. Fakultatívne môže súd uložiť trest zrušenia právnickej osoby ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. V odseku 3 sa ustanovuje, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie.
Podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku právnickej osoby sú zakotvené v ust. § 13 nového zákona, a to obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a rovnako obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.
Podľa odseku 2 trest prepadnutia majetku postihuje majetok odsúdenej právnickej osoby, ktorý jej zostane po skončení konkurzného konania vyhláseného na výkon trestu prepadnutia majetku, po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok. Podľa odseku 3 je vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná.
Podľa § 15 nového zákona môže súd uložiť osobe peňažný trest od 1.500 Eur do 1.600.000 Eur.
Trest zákazu činnosti podľa ust. § 16 možno uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa právnická osoba odsudzuje za trestný čin spáchaný touto činnosťou. Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa právnickej osobe po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon jedného alebo viacerých predmetov podnikania alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie, alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
V ust. § 17 nového zákona sú upravené podmienky pre uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju činnosť a ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových konaniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejných rozpočtov. Súd bude môcť v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou, poskytnutím alebo využívaním dotácie alebo subvencie, príspevku alebo iného plnenia z verejného rozpočtu právnickej osobe, uložiť trest zákazu ich prijímať na dobu jedného roka až desiatich rokov. Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie tohto zákazu by zakladalo trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia.
Na účely zabezpečenia riadneho výkonu tohto trestu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zavádza nová podmienka, ktorá musí byť splnená, a to skutočnosť, že žiadateľovi o dotáciu, ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie.
Uloženie tohto trestu sa bude súčasne evidovať v registroch, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, a to v záujme zabezpečenia publicity tejto právnej skutočnosti, a to v záujme minimalizovať rizika porušovania uloženého zákazu.
Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie v zmysle ust. § 18 nového zákona znemožňuje odsúdenej právnickej osobe prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Prijatie takejto dotácie by znamenalo taktiež naplnenie skutkovej podstaty trestného činu marenia úradného rozhodnutia.
Podľa ust. § 19 nového zákona trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním alebo v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona. Obdobne ako pri vyššie uvedených trestoch aj porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia. V súlade zo zavedením uvedeného trestu je potrebné novelizovať aj zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Na základe ust. § 20 môže byť právnickej osobe uložený trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku, ktorý má byť využívaný najmä v tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia. Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždy odsúdená právnická osoba.
Štvrtá časť nového zákona upravuje osobitné ustanovenia o trestnom konaní proti právnickým osobám. Nový zákon v ust. § 21 upravuje vzťah trestného konania ku konaniu o správnom delikte. Je čiastočne zavedená zásada ne bis in idem, nie dva krát v tej istej veci. Správne konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu prerušuje a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. V odseku 3 tohto ustanovenia sa rieši otázka plynutia premlčacej lehoty za správne delikty podľa správnych predpisov. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné konanie pre ten istý skutok.
Nový zákon upravuje spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe a postup v ňom. Podľa ust. § 24 platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzujú samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.
V ust. § 25 sa upravuje zmena, zánik a zrušenie právnickej osoby, účelom tohto ustanovenia je zamedziť situácii, kedy by v priebehu trestného stíhania dochádzalo k účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu (zániku) a tak aj k znižovaniu alebo zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. Všetky právne úkony, ktorý vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby budú oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby. Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť. Na strane druhej, účinnosť právnych úkonov bude vždy podmienená súhlasom súdu.
Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia smerujúce k tomu, aby právnická osoba nepokračovala v trestnej činnosti alebo nedokonala čin, o ktorý sa pokúsila alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok sú: (1) povinnosť zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, (2)zákaz nakladať s určitými vecami alebo právami, (3) povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať.
Výpočet obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení v novom zákone je iba demonštratívny a nevylučuje uplatnenie aj iných opatrení, avšak pri ich ukladaní vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby. Z procesného hľadiska sa obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia budú ukladať uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť.
V ust. § 27 je upravené kto koná v trestnom konaní v mene právnickej osoby. V prvom rade budú úkony za právnickú osobu vykonávať jej štatutárne orgány. Nevylučuje sa však zastúpenie. Na preukázanie zastúpenia bude však potrebné špecifické plnomocenstvo, z ktorého obsahu vyplynie, že zástupca je fyzickou osobou zvolenou právnickou osobou špecificky na tento účel. Osoba, ktorá bude konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní bude mať možnosť využiť v konaní všetky procesné inštitúty, ktoré inak prináležia obvinenému. Vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby bude možné len vo výnimočných situáciách.
V zmysle ust. § 28 nového zákona má právnická osoba právo na zvolenie obhajcu. Právo zvoliť obhajcu má právo osoba, ktorá koná za právnickú osobu.
V ust. § 29 nového zákona je upravená následnosť vykonávania procesných úkonov v spoločných konaniach voči fyzickej osobe a právnickej osobe vo vzťahu k výsluchu na hlavnom pojednávaní, záverečnej reči a poslednému slovu.
Piata časť nového zákona upravuje výkon trestov uvedených v tretej časti zákona.
V nadväznosti na prijatie nového zákona sa novelizujú súvisiace ustanovenia, a to najmä v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z.Trestný poriadok, zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe,zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákon č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon, zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, zákon č. 129/1998 Z. z. o zákaze chemických zbraní, zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon), zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých, zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, a iné.
*********************************************
Link: Poznámky k zákonu od sudcu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Petra Šamka.
Výber z poznámok
Niekoľko poznámok o trestnej zodpovednosti právnických osôb
1/ Trestnú zodpovednosť právnických osôb upravuje zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 01.07.2016.
2/ predmetný zákon zavádza do právneho poriadku tzv. pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb (ďalej aj PO), ktorá bude mať obdobné prvky ako trestná zodpovednosť vyvodzovaná voči fyzickým osobám (ďalej aj FO) s tým, že Trestný zákon ako aj Trestný poriadok sa tu budú používať podporne, t. j. na tie oblasti, ktoré zákon o trestnej zodpovednosti PO neupravuje.
K zákonu o trestnej zodpovednosti PO je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že
- obsahuje tak hmotnoprávne ustanovenia, ktoré sa týkajú trestnej zodpovednosti PO, zániku trestnosti činu z dôvodu účinnej ľútosti ako aj ustanovenia o ukladaní trestov, pričom tam kde tento zákon nemá výslovnú úpravu použije sa podporne Trestný zákon (napríklad pri posudzovaní premlčania trestného stíhania) ak to nevylučuje povaha veci (napríklad aplikácia o veku v Trestnom zákone neprichádza pri PO do úvahy).
- obsahuje aj procesné ustanovenia, ktoré sa týkajú konania proti PO – vznesenie obvinenia, zastupovanie PO v trestnom konaní, schvaľovanie právnych úkonov PO ktoré sa týkajú zrušenia, či zmeny PO a podobne – podporne sa tu bude aplikovať Trestný poriadok – napríklad ohľadne riadnych opravných prostriedkov, či mimoriadnych opravných prostriedkov.
3/ trestná zodpovednosť PO sa bude týkať len skutkov (trestných činov), ktorých sa PO dopustí po nadobudnutí účinnosti zákona, t. j. po 01.07.2016. Pokiaľ dôjde k spáchaniu trestného činu v záujme, v prospech, či napríklad v mene PO pred týmto nadobudnutím účinnosti tohto zákona bude sa môcť vyvodzovať trestná zodpovednosť len voči FO, ktorá konala v mene PO (tak ako to bolo doposiaľ).
4/ prijatie zákona o trestnej zodpovednosti PO sprevádzali výrazné kontraverzie v odbornej verejnosti, keď pomerne veľká časť sudcov, prokurátorov, či advokátov, ktorí bežne realizujú aplikačnú prax v trestnom práve bola silne proti jej zavedeniu (napriek tomu, že niektoré medzinárodné zmluvy sa vykladali tak, že sa zavedenie trestnej zodpovednosti PO vyžaduje ako splnenie medzinárodného záväzku).
V tomto smere je nutné pripustiť, že koncept trestnej zodpovednosti PO je trestnému právu cudzí a zásady na ktorých je vybudované trestné právo hmotné bude možné realizovať v konaní proti PO len veľmi obtiažne.