Parmalat
V našom zozname najväčších bankrotov máme ďalšiu európsku firmu. Tentokrát ide o potravinárskeho giganta z Talianska. Tento nadnárodný koncern, ktorý pôsobil v desiatkach krajín po celom svete, vyrástol na mliečnych produktoch, predovšetkým vďaka trvanlivému mlieku.
Pri zrode firmy stál mladý Talian Calisto Tanzi, ktorý vo veku 22 rokov založil závod na pasterizáciu mlieka v roku 1961. Najskôr sa Parmalat orientoval len na spracovanie mlieka. Po úspechu v mliečnom segmente sa však firma začala orientovať aj na čerstvé potraviny a nápoje.
V priebehu dvoch desaťročí od založenia Tanzi vytvoril z Parmalatu multinárodnú korporáciu. V roku 1980 spoločnosť vstúpila aj na milánsku akciovú burzu. Získaný kapitál zakladateľ použil na ďalšie rozšírenie svojho podnikania. Parmalat tak začal byť aktívny aj v médiách, cestovnom ruchu a športe, najmä vo futbale a formule 1.
Expanzia firmy sa ale jeho majiteľovi vymkla kontrole. V polovici 90-tych rokov minulého storočia firma rástla vďaka novým akvizíciám, ktoré boli financované na dlh. Firma totiž vstúpila na tenký ľad finančníctva. Nové peniaze na nákup konkurentov prevažne na americkom kontinente získavala aj z rôznych finančných derivátov. Svoj vrchol spoločnosť dosiahla v apríli 2002, kedy jej trhová kapitalizácia (hodnota firmy na základe cien akcií na burze, pozn. red.) dosiahla 3,7 miliardy eur. V tom čase Parmalat zamestnával viac ako 30 tisíc ľudí v 30 krajinách sveta.
Lenže úspech firmy nebol reálny. O niekoľko mesiacov neskôr začali na povrch vyplávať informácie o stratách v zahraničných podnikoch, ktoré Parmalat kúpil v rámci expanzie. Väčšina z nich bola totiž v červených číslach. Zlom nastal vo februári v roku 2003, keď finančný riaditeľ spoločnosti Fausto Tonna oznámil emisiu dlhopisov v hodnote 300 miliónov eur. Táto informácia bola prekvapením pre trhy, a preto vzbudila obavy o finančnú silu firmy. Prekvapený bol údajne aj samotný šéf Tanzi, ktorý donútil finančného riaditeľa k rezignácii. Lenže aj nový šéf financií v Parmalate skončil rýchlo, keď zistil, že v hospodárení podniku sú veľké nezrovnalosti. V septembri toho istého roku akcie Parmalatu sa po poklese výrazne prepadli, nakoľko vyšlo na povrch, že firma sa nemôže dostať k peniazom, ktoré mala uložené vo svojom investičnom fonde Epicurum.
Situácia potom nabrala rýchly spád. Na čele firmy skončil aj samotný zakladateľ a odišiel aj ďalší finančný riaditeľ. Taliansky premiér nariadil vyšetrovanie. To však už firma smerovala k bankrotu a v decembri 2003 oficiálne vyhlásila insolvenciu. Ako sa neskôr ukázalo, dlh firmy bol až vo výške 14,3 miliardy eur, čo bolo takmer osemkrát viac, než firma oficiálne deklarovala na základe účtovníctva. Za tento podvod nakoniec pykal len samotný zakladateľ Tanzi, ktorému súdy vymerali 10 ročné väzenie. Ostatní vrcholoví manažéri a bankári bolo nakoniec oslobodení.