Jukos, bankrot na ruský spôsob
Moskovský arbitrážny súd vyhlásil v roku 2004? bankrot ruskej ropnej spoločnosti OAO Jukos. Toto rozhodnutie otvorilo cestu pre likvidáciu kedysi najväčšieho ruského producenta ropy. Veritelia odmietli plán finančnej sanácie predložený Jukosom. Rozhodnutie sudcu Pavla Markova ukončil tri roky sa vlečúce právne stíhanie, čo znamenalo pre túto spoločnosť trest smrti.
Jukos bol kedysi najväčším producentom ropy v Rusku, ale spoločnosť sa rozdelila pre sporný daňový nedoplatok 27,5 miliardy USD. Podľa pozorovateľov rozbitie spoločnosti bolo trestom za politické ambície jej zakladateľa Michaila Chodorkovského, ktorý bol v roku 2005 odsúdený na 8 rokov väzenia, a súčasťou snahy vlády opäť získať vplyv v strategickom ropnom sektore.
Chodorkovský sa tomu bránil, ale neubránil sa. Po vzore stalinských praktík skončil v gulagu. Najväčšiu divíziu Jukosu po vládou nariadenej dražbe získala štátna spoločnosť Rosneft. Podľa núteného správcu spoločnosti Eduarda Rebguna mala bývalá ruská jednotka v brandži dlhy v hodnote 491,6 miliardy RUB. Oficiálna celková hodnota aktív spoločnosti predstavovala okolo 477 miliárd RUB. Najväčšími veriteľmi Jukosu boli jeho štátny konkurent Rosneft a štátne daňové úrady.
Návrh na konkurzné konanie podalo 14 západných bánk pod vedením francúzskej Société Générale. Tieto banky Jukosu požičali miliardu USD. Medzičasom právo na zostávajúce dlhy vo výške 482 miliónov USD postúpili na spoločnosť Rosneft. K osudu Chodorkovského mi nedá pripomenúť známe Stalinovo heslo: "Net človeka, net problema". V tomto smere možno považovať bankrot Jukosu akoby poznamenaný ruským národným prvkom.
Na záver stručne - padnú malí aj veľkí. V nemilosrdnom a nezmieriteľnom ekonomickom boji v podmienkach trhového hospodárstva. Prirodzený cyklus života a smrti firiem v opakujúcich sa fázach ekonomického cyklu striedania prosperity a krízy. Bankrotom zaniknuté firmy vytvárajú priestor pre vznik nových firiem a uvoľňujú trh úspešnejším na ich rozvoj a prosperitu.