Príčiny existencie bankrotu podniku môžu byť rôzne, ale zásadná príčina je objektívne pôsobenie ekonomických zákonov, ktoré pôsobia v ekonomikách jednotlivcov, celých svetových zoskupeniach jednotlivých štátov a celého sveta.
Na vrcholných riadiacich funkciách veľkých a pre ekonomiku rozhodujúcich podnikov stoja manažéri a celé manažmenty vysoko špecializované na všetky oblasti riadenia podniku. Títo experti reálne sú špičkoví odborníci na riadenie podnikov, manažmentu a majú k dispozícii najmodernejšie informačné technológie, ktoré im zabezpečujú prísun a dostupnosť všetkých informácií z okolitého sveta, aj o vývoji, trendoch ekonomiky, o konkurencii i vzniku nových technológií.
Veľké podniky a koncerny a nadnárodné spoločnosti draho platia svojich géniusov na vrcholných pozíciách pri strategických rozhodnutiach o smerovaní podnikov a zabezpečovaní ich stáleho rozvoja a prosperity, pričom nejde už o rozhodovanie len jednotlivca, ale celých expertných kolektívov manažérov, ktorý pre svoje rozhodnutia ako stále viesť podnik k prosperite majú informačné a finančné potreby plne splnené pre vydávanie tých najsprávnejších rozhodnutí pri vedení podnikov. Jednoducho dnes majú špičkoví manažéri všetko potrebné, od najvyššieho vzdelania cez prístup k informáciám, ktoré zabezpečujú podklady k rozhodnutiam v maximálnej možnej miere, a teda je predpoklad a očakáva sa od nich, že pod ich vedením takto odborne vedený podnik nemôže zbankrotovať.
Omyl, priatelia. Špičkový manažment tých najlepších kvalít môže úspešne riešiť len obranu proti pôsobeniu zákonov ekonomiky, ktoré v súhrne bankrot podniku majú vo svojom pôsobení ako bežnú realitu a vôbec ich nezaujíma personálne obsadenie manažmentu. Každý podnik raz skončí, tak ako raz vznikne, prejde svojím vývojom tak aj zanikne.
Tak ako človek od zrodu cez detstvo, dospievanie, dospelosť a starobu, kde na konci je všemocná smrť. Tento proces sa v plynutí času nedá zastaviť. Každý človek fyzicky zomrie, nech by sa o svoje telo a zdravie staral čo najlepšie a nech by sa o neho starali tie najlepšie lekárske kapacity na svete, nakoniec zomrie. Prakticky rovnaké je to aj s podnikom a tak ako dĺžka života človeka je rôzna, tak aj dĺžka života podniku je rôzna.
Ak človek spraví chybný krok, môže to znamenať jeho okamžitý koniec, napr. ak vstúpi do jazdnej dráhy kamióna, tak zvyčajne zrážku neprežije a zomrie predčasne. Rovnako aj pri podniku chybnými krokmi je jeho zánik len urýchlený. Riadiť podniky je ako riadiť armádu vo vojne. Cieľom je dobyť nové územie, získať majetok – peniaze, bohatstvo a poraziť svojich protivníkov, konkurenciu. Podnik chce ovládať čo najväčší podiel na trhu pri predaji svojho produktu, likvidovať konkurenciu, nepriateľa a vytlačiť ho z jeho teritória.
Preto aj podniky vytvárajú spojenectvá a koalície s inými podnikmi, aby boli spoločne silnejší a ťažko poraziteľní. Boj je nezmieriteľný a často sa porušujú aj pravidlá, napr. o priemyselnej špionáži už každý určite počul. Týmto chcem naznačiť, že medzi podnikmi, firmami pôsobí zákon konkurencie. Každý kto sa o ekonomiku a tzv. trhové hospodárstvo, voľný trh zaujíma už o konkurenčnom boji, konkurenčnom prostredí počul.
Slová
hospodárska súťaž to vystihujú miernejšie a dávajú
konkurenčnému boju trošku prijateľnejšiu, ľudskejšiu podobu,
ale v skutočnosti ide o hospodársku vojnu a boj, tvrdý
konkurenčný boj, ktorý nepozná zľutovanie a vedie sa medzi
podnikmi podľa zákona džungle - ak nezabiješ, ty budeš zabitý.
Vyradenie konkurenčného podniku z trhu znamená pre porazený
podnik jeho záhubu, buď ho väčší víťaz zožerie, pohltí
a začlení už do svojho majetku a štruktúry, zvyčajne
potom, ako donúti majiteľov podnik „výhodne“ predať,
samozrejme výhodne pre kupujúceho, alebo činnosť porazeného
ukončí bankrot sám.