Mojimi očami
Holandsko poznáme ako krajinu veterných mlynov a tulipánov, ktorá koncom 16. storočia zažívala zlatý vek. Koloniálny obchodný styk s Východnou Indiou sa stal zlatou baňou - jedna cesta často vyniesla obchodníkovi aj 400% zisk. V Holandsku pribúdali prepychové vily s obrovskými záhradami. A práve nový kvet z Konštantínopolu očaril holandskú vyššiu vrstvu.
Prvý tulipán vypestovali v roku 1593, stal sa hitom, čoraz viac ľudí obdivovalo a chcelo mať nový kvet a jeho cena závratne rástla. Po nejakom čase niektoré odrody napadol mozaikový vírus a vytvoril na nich mramorový efekt, čím popularitu ešte zvýšil. Kto na začiatku 30. rokov 17. storočia nemal pred domom tulipán, bol spoločensky úplne znemožnený. Okolo roku 1634 sa do pestovania tulipánov hromadne pustila aj stredná trieda, už nielen pre ich krásu, ale najmä pre obchod.
Cena cibuliek závratne rástla. Stále viac ľudí opúšťalo svoju každodennú prácu, aby obchodovalo s tulipánmi. Na vrchole koncom roku 1636 cena vyskočila aj 20 krát za mesiac, nečudo, že ľudia boli ochotní vymeniť celý svoj majetok za jednu cibuľku. Do obchodu sa zapojili všetky vrstvy spoločnosti. Mánia sa začínala šíriť na burzy ďalej do Európy, najmä do Anglicka a Francúzska. Ale ako to už býva, začiatkom februára 1637 bublina praskla a na burze prepukol bleskový prepad.
Tisíce ľudí zrazu držali v ruke takmer bezcennú burinu - a prišli o všetok majetok. Tulipánový bankrot si vybral svoju daň. Názory na jeho celkové dopady sa rôznia, niektorí tvrdia, že táto kríza znamenala pád Holandska z pozície svetového lídra na úkor Británie, iní také tvrdé dopady spochybňujú (napr. dlhy vzniknuté počas tejto krízy sa väčšinou dohodou urovnali za zlomok hodnoty). To, že sa v podstate nič nezmenilo na ľudskej chamtivosti ani po storočiach, dokazuje aj príklad z nášho súčasného Slovenska.
Využili na to dokonale jednu z nie najlepších ľudských vlastností, chamtivosť, spojenú s hlúposťou a ekonomickým debilizmom a naivitou socialistických penzistov. Penzistov, celý život budujúcich socialistické hospodárstvo, ktorým sa zachcelo stať sa finančnou oligarchiou raného slovenského kapitalizmu. Túžili vlastniť a ovládnuť finančný trh – zázračným investovaním svojich celoživotných úspor. Z ilúzií o finančnom podnikaní ich rýchlo vyliečil bankrot ich investičných zázrakov.
Prečo nie sú 48-percentné výnosy?
Čo sa stalo a prečo nie sú 48-percentné výnosy? Miliardy zmizli a Najvyšší súd po čase potvrdil vysoké tresty. Podvod sa začal roku 1997, kedy Vladimír F. kúpil spoločnosť Horizont Slovakia a na jeseň začal s prijímaním vkladov od obyvateľstva prostredníctvom spoločnosti BMG Invest.
Sľuboval neuveriteľne vysoké zhodnotenie vkladov. V reálnom podnikaní nepredstaviteľne vysoké 48% úroky či výnosy možno prirovnať k tým tulipánovým cibuliam, za ktoré sa mali vyplatiť milióny. Reklama robila svoju unfair prácu, reklamné agentúry zarábali a ohlupovali finančným zázrakom točiacich sa peňazí. Od roku 1998 investovaniachtiví občania začali vkladať do tejto "nebankovej inštitúcie" veľké peniaze.
Spoločnosť Horizont Slovakia, o.c.p., vykázala napokon stratu 246 miliónov korún a celkové aktíva Horizontu predstavovali zhruba 2,5 miliardy korún. Strata spoločnosti Horizont Slovakia sa zvyšovala, v roku 1999 ohlásila stratu 873,4 miliónov korún. Vladimír F. sa vtedy vkladateľov pokúsil upokojiť tvrdením, že spoločnosť bude zisková neskôr. Podľa jeho prognóz v roku 2002. V roku 2000 varovala občanov vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová, že činnosť nebankových inštitúcií nepodlieha žiadnej regulácii, dozoru ani obmedzeniam.
Ukladanie úspor je preto mimoriadne riskantné. Od roku 2002 pobočky BMG Invest ostali zatvorené. Horizont Slovakia a BMG Invest stihli od obyvateľov vyzbierať 62,78 miliardy korún a uzavreli 856-tisíc zmlúv.
Vyše 53 miliárd použili na spätné vyplatenie vkladov a úrokov, ale ďalšie miliardy zmizli a poškodených ostalo nakoniec 170-tisíc ľudí. 12. februára 2002 odstúpil zahraničný investor od prevzatia spoločností B.M.G. Invest a Horizont Slovakia. Predstavitelia nového vedenia klamlivo zdôrazňovali, že nebankové subjekty Horizontu s vyplácaním vkladov klientov po znovuotvorení pobočiek nebudú mať problémy a nový americký vlastník má dostatok prostriedkov aj na pokrytie vysokých strát odkúpených subjektov.
Podľa informácií týždenníka Trend pritom Horizont len za roky 1998 až 2000 vykázal kumulované straty na úrovni 6 miliárd korún. 1. marca 2002 zadržala chorvátska polícia dvoch obvinených konateľov nebankových spoločností Horizont Slovakia a B.M.G. Invest. Išlo o trestne stíhaných Vladimíra F. a Mariána Š., na ktorých vo februári sudca vydal medzinárodný zatykač.
Dovtedajšie výsledky vyšetrovania prípadov nebankových spoločností Horizont Slovakia a B.M.G. Invest nasvedčovali tomu, že už od začiatku išlo pravdepodobne o podvod na princípe pyramídovej hry. Spoločnosti totiž podľa získaných dôkazov už od roku 1998 vykazovali stratu a výnosy vyplácali iba z peňazí nových klientov.
Naďalej však v masívnej reklamnej kampani sľubovali vysoké zúročenie vkladov z ich podnikateľských činností. V máji 2002 Krajský súd v Košiciach vyhlásil konkurz na nebankovú finančnú spoločnosť Horizont Slovakia, a. s. Úpadok „nebankovky“ prineskoro dostal svoju právnu podobu. Bezprostredne po tom, čo obidvoch obvinených Vladimíra F. a Mariána Š. oficiálne vydali chorvátske orgány slovenskej strane, ich kukláči Prezídia Policajného zboru s agentmi Národnej ústredne Interpolu na Slovensku letecky prepravili do Košíc.
Vladimíra F. previezli z Košíc do väznice v Ilave. V decembri 2003 sudca Krajského súdu v Košiciach odsúhlasil predaj majetku - nebankového subjektu Horizont Slovakia, a.s., po vyhodnotení 1. kola ponúk na odkúpenie.
V júni 2004 zostali bývalí konatelia zbankrotovaných nebankových subjektov Horizont Slovakia a B.M.G. Invest Vladimír F. a Marián Š., obvinení z miliardových podvodov, naďalej vo väzbe. Najvyšší súd obidvom obvineným na návrh prokurátora predĺžil väzbu do 26. decembra. V máji 2006 senát Špeciálneho súdu v Pezinku na neverejnom zasadnutí rozhodol o zaistení majetku obžalovaných Vladimíra F. a Františka M. Svoje rozhodnutie zdôvodnil senát tým, že obžalovaní sú stíhaní pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obžalovaných treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený.
Obžaloba vyčíslila škodu na viac ako 12 miliárd Sk, čo sú nevyplatené vklady. Podľa súdu vznikla obava, že sa Vladimír F. a František M. chcú majetku zbaviť. V júni 2006 prenikol na verejnosť údajný zoznam klientov skrachovaných nebankových subjektov BMG Invest a Horizont, ktorý obsahoval osobné údaje, ako sú mená, priezviská, adresy, rodné čísla, čísla zmlúv, výšky vložených súm, percentuálne výnosy a dátumy výplaty.
CD sa stalo obchodovateľným politickým tovarom. Otvorený list s údajmi dostali elektronickou poštou viacerí zástupcovia médií, pisateľ sa podpísal menom František M. 11. septembra 2006 senát Špeciálneho súdu v Pezinku otvoril pokračovanie hlavného pojednávania v kauze Horizont Slovakia a BMG Invest s obžalovaným Vladimírom F. a spoločníkmi.
Pred senát predstúpil aj bývalý hovorca oboch spoločností Alfonz Š. Poprel, že by BMG a Horizont lákali svojich klientov masívnou reklamnou kampaňou, ako mu kladie za vinu obžaloba. Zmluvy medzi nebankovými subjektmi BMG Invest a Horizont Slovakia boli podľa ich bývalého právneho zástupcu, Petra V., v poriadku. Ten však nevedel posúdiť ekonomickú relevantnosť týchto zmlúv a ich výhodnosť pre klientov firiem. Vyhlásil to na hlavnom pojednávaní Špeciálneho súdu v kauze „tunelovania“ BMG Invest a Horizont Slovakia.
Obžalovaný Vladimír F. vyhlásil, že zmluvy koncipovala na základe vzorovej zmluvy ich bývalého právneho zástupcu, právna kancelária. To potvrdil aj svedok. V procese s obžalovanými v kauze skrachovaných nebankových subjektov podľa ich obhajcov viacnásobne porušili zákon. Podľa obhajcu Milana K. bolo porušené právo obžalovaných na obhajobu, pretože nebolo možné aplikovať naše návrhy na doplnenie dokazovania. Podľa obhajcu bolo ich mandantovi sústavne upierali aj právo vyjadriť sa k niektorým návrhom alebo dôkazom a ak sa vyjadril, jeho návrhy zamietli.
V roku 2007 odsúdili bývalého majiteľa nebankových subjektov BMG Invest a Horizont Slovakia, Vladimíra F. na 11 rokov a šesť mesiacov v tretej nápravnovýchovnej skupine. Senát Špeciálneho súdu ho uznal vinným z trestných činov podvodu formou spolupáchateľstva. Mariána Š. odsúdil na sedem rokov väzenia, Františka M. v neprítomnosti na 11 rokov a šesť mesiacov. Ten však na výkon trestu dodnes (2009) nenastúpil, už piaty rok sa skrýva. Súd rozhodol aj o prepadnutí ich majetku. Štvrtú obžalovanú Annu M. senát Špeciálneho súdu oslobodil.
Obžaloba vyčíslila škodu vyše 14 miliárd korún, čo sú nevyplatené vklady. Najvyšší súd zamietol odvolanie väčšiny páchateľov a tresty potvrdil. Súd teda potvrdil ich vinu z trestných činov podvodu formou spolupáchateľstva a porušenia pravidiel v hospodárskom styku, ktorých sa dopustili v súvislosti s bankrotom nebankových finančných inštitúcií, ako aj prepadnutie ich majetku.
Prípad bankrotu, v ktorom veritelia svoje peniaze dodnes nedostali a zrejme ani nikdy nedostanú, má s tuplipánmi v Holandsku veľa spoločného. Chýr o ľahkom zbohatnutí a dav hlúpych chamtivcov. V prípadoch firiem ako Horizont Slovakia a BMG Invest išlo o využitie známej Ponziho schémy.
Táto podvodná investorská operácia sľubuje investorom neuveriteľne vysoké výnosy v krátkej dobe. Výnosy nevytvárajú reálne finančné operácie, ale vyplácajú sa spočiatku z vkladov neskorších investorov. Ich dôvera investovať sa získava preukazovaním vyplatenia vysokých ziskov prvých vkladateľov.
Tento spôsob na ošklbanie hlupákov sa pripisuje jeho zakladateľovi, talianskému emigrantovi, Carlovi Ponzimu, ktorý takto v rokoch 1919 až 1920 v Spojených štátoch amerických vylákal od približne 40 tisíc investorov sumu 15 miliónov dolárov.
Ponzi si zrejme uedomil, že hlupáci boli aj budú, a zaslepení chamtivosťou uveria, že za „cibuľku tulipánu“ získajú rozprávkový majetok. Túto chamtivosť využil, aby mu naleteli, iba namiesto tulipánov ponúkol poštové známky, o niekoľko sto rokov neskôr. Ponzi však tiež skončil vo väzení.
Rekordnú obmenu Ponziho schémy prežilo Pobaltie, kde sa lakomí dôchodcovia dali médiami na budúci zločin bezostyšne propagujúcou reklamou nalákať nie na 48 percent, ale na rovných sto.