Všeobecná premlčacia doba je trojročná.
Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. V prípade veriteľa ide o deň splatnosti pohľadávky. Po uplynutí premlčacej doby nezaniká veriteľovo právo domáhať sa plnenia na súde, len sa oslabuje jeho súdna vymožiteľnosť.
Znamená to, že ak dlžník pred súdom použije námietku premlčania, súd nemôže právo veriteľovi priznať.
Ak by však dlžník dobrovoľne plnil aj po uplynutí premlčacej doby, nešlo by na strane veriteľa o bezdôvodné obohatenie. Jeho právo nezaniklo, len sa premlčalo.
Ak bolo plnenie dohodnuté v splátkach, trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa splatnosti každej jednotlivej splátky. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatným celý dlh, začne plynúť trojročná premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Po troch rokoch sa teda premlčujú jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie dohodou účastníkov rozložené. Avšak v prípade, že o plnení dlhu v splátkach rozhodol rozsudkom súd, premlčacia doba je desaťročná. To isté platí, ak dlžník uznal svoj dlh zodpovedajúci premlčanému právu čo do dôvodu a výšky.
Premlčacia doba – v tomto prípade desaťročná – platí pre každú z jednotlivých splátok, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené, a začína plynúť odo dňa zročnosti týchto jednotlivých splátok.
Na rozdiel od Občianskeho zákonníka Obchodný zákonník pozná – ako všeobecnú – štvorročnú premlčaciu dobu. Tá sa uplatní v prípadoch, keď zákon nestanovuje jej osobitnú dĺžku. Obchodný zákonník dokonca umožňuje premlčaciu dobu predlžovať. Môže tak jednostranne urobiť len ten, voči komu sa právo premlčuje, a to aj opakovane.
Celkovo však premlčacia doba nemôže prekročiť desať rokov