Kam bude pokračovať pád mesta motorov
V roku 1950 mal Detroit necelé dva milióny obyvateľov; dnes ich tu žije necelých sedemsto tisíc. Nezamestnanosť je oproti začiatku tisícročia trojnásobná. Väčšina miestnych daní je na zákonom stanovenej maximálnej výške. Od júna 2009 radí všetky tri veľké ratingové agentúry Detroit do špekulatívneho pásma. Predminulý rok tu bolo podľa FBI spáchaných viac ako pätnásť tisíc násilných trestných činov. Pre porovnanie v o sto tisíc obyvateľov menším Milwaukee ich napočítali necelých šesť tisíc.
V Detroite totiž v podstate nepracuje polícia, pretože na ňu nie sú peniaze. Napríklad z 344 vrážd ich bolo v roku 2011 vysvetlené len 39. Nefungujú ani dve pätiny verejného osvetlenia. V meste je 78 tisíc opustených domov.
Z 36 záchranných staníc ich v prvom štvrťroku tohto roka fungovalo maximálne štrnásť. Podľa krízového manažéra Detroitu Kevyn Orra dlhuje metropoly osemnásť možno až dvadsať miliárd dolárov. V roku 2013 osemnástej najväčšie mesto Spojených štátov požiadalo o ochranu pred veriteľmi.
Módný fenomén
Keď Orr v marci nastupoval do funkcie, tvrdil, že sa Detroit bankrotu vyhne. Veritelia ale odmietli jeho plán na reštrukturalizáciu mestského dlhu, a tak manažér minulý týždeň podnikol opatrenia, ktoré podľa neho znamená novú šancu pre zadlžený symbol amerického ťažkého priemyslu. Ochrana pred veriteľmi je však podľa právnika Alexandra Bělohlávka, ktorý sa americkým konkurzným právom zaoberá, iba začiatkom procesu - a k bankrotu s najväčšou pravdepodobnosťou nedôjde.
"Je to taký módny fenomén. V podobnej situácii boli už aj štáty, nikto na svete ale ešte nepristúpil k niečomu, čo by sa dalo označiť za výpredaj verejného majetku. Vždy sa našlo nejaké riešenie, "hovorí. Podľa Bělohlávka nemôže úplne zbankrotovať ani najmenší obec, pretože jednoducho nemôže prestať existovať. "Musí si zanechať aspoň nejaké minimum, aby mohla plniť základné verejné funkcie," vysvetľuje právnik. Bankrotový scenár je tak aj v prípade Detroite skôr teórií.
Napriek tomu sa však obyvateľom Orrovy plány prieči. Obávajú sa, že sa už tak zlá situácia ešte zhorší. Pomocnú ruku im podal Michiganskej súd. Sudkyňa Rosemarie Aquilinová rozhodla, že žiadosť je v rozpore s miestnymi zákonmi.
Americké médiá však podotýkajú, že výsledok konania nemusí mať na súčasné detroitskej dianie žiadny dopad, pretože inštitút ochrany pred veriteľmi je súčasťou federálneho práva, a svojou platnosťou teda Michiganskej štátnej judikatúru prevyšuje.
Krízový manažér Orr má svojho zástanca v osobe guvernéra štátu Michigan Rickovi Snyderovi. "Je to tragické a ťažké rozhodnutie, ale správne. Toto nie je len o viac peniazoch, toto je o zodpovednom vládnutia, "povedal televíznej stanici CBS. Podľa Snydera je rozhodnutie krízového manažéra šancou pre Detroit, ako ukončiť šesťdesiat rokov dlhé obdobie úpadku. Odborník na mestské konkurzné právo z chicagskej spoločnosti Chapman and Cutler James Spiotto však varuje, že samotné zníženie dlhu nestačí. "Nakoniec bude potrebné skutočný záchranný plán. Inak sa bude celá vec opakovať. "
Nerovné podmienky
O problémoch Detroitu už sa hovorí dlho. Kedysi to bývalo výstavné mesto amerického priemyslu. Henry Ford tu v roku 1913 spustil prvú pásovú výrobu automobilov na svete, a naštartoval tak raketový rozkvet mesta. V päťdesiatych rokoch bol Motown, ako sa Detroitu prezýva, symbolom ekonomického rozmachu povojnovej doby. Boli to však práve automobily, ktoré úspešnému mestu zlomili väz.
Tunajšie ekonomika stojí výhradne na ich produkciu, a tak mal nástup ázijských výrobcov v druhej polovici dvadsiateho storočia na Detroit zničujúci vplyv. "V roku 1950 pokrývali Spojené štáty 95 percent svetovej výroby automobilov, v roku 2011 to bolo iba 45 percent trhu," hovorí amerikanistka Iveta Čierna, ktorá sa zaoberá okrem iného práve problémy najväčšieho Michiganského mesta.
Okrem naskrz ekonomických alebo štrukturálnych príčin stojí však za pádom mesta automobilov aj rasové a sociálne problémy. "Nerovné podmienky na pracovné uplatnenie černošského obyvateľstva viedli k jeho chudobe," vysvetľuje Čierna.
Celú situáciu podľa nej ešte zhoršil odchod belošského obyvateľstva na predmestí Detroitu v šesťdesiatych rokoch. Novo vznikajúce prímestskej časti si belošská väčšina uzurpovali pre seba. Jej príslušníci protestovali proti sťahovanie černochov mimo centrálnej Detroit a ešte viac tak vyhrotili napätú atmosféru panujúcu medzi oboma skupinami.
"Vládne programy na podporu bývania chudobných potom tento trend ešte podporili. Obyvateľstvo samotného mesta je tak z 80 percent tvorené černochov - a pretože tí väčšinou nedosiahli na vyššie vzdelanie a pracujú v priemysle, sú najviac ovplyvnení nezamestnanosťou a ďalšími dôsledkami úpadku továrenskej výroby v oblasti, "dopĺňa Čierna.
Odchod obyvateľov na predmestí so sebou nesie aj ďalšie problémy. Detroit je extrémnym príkladom takzvaného zmršťovacej mesta. Od čias vrchol v päťdesiatych rokoch minulého storočia stratil už 63 percent populácie a tento trend kvôli vysokej miere nezamestnanosti a kriminalite neustále trvá.
"Keďže je Detroit rozlohou dimenzovaný pre takmer dva milióny obyvateľov, je dnes veľmi náročné zabezpečovať mestu verejnej služby. Navyše žalostný stav mnohých budov a okolo sedemdesiatich tisíc prázdnych parciel znižujú hodnotu okolitých stavieb a pozemkov - teda klesá aj výška daní, ktoré za ne musia majitelia odvádzať, "opisuje Čierna dávno roztočenú špirálu, z ktorej sa Detroit už dlhé desaťročia snaží nájsť cestu.
Prvý krok
Ani predstavitelia mesta väčšinou Detroite svojím konaním nepomohli. "Detroit je od šesťdesiatych rokov vedený iba jednou stranou, demokratmi - a teda nedochádza k politickej kontrole. V tomto prostredí potom ľahko bujnie korupcia. Jedným z čerstvých príkladov môže byť bývalý primátor mesta Kwame Kilpatrick, ktorý bol v marci odsúdený za mnohonásobnú korupciu a vydieranie, "menuje Čierna ďalší z dôvodov, prečo Detroit stretol osud mesta duchov.
V tomto svetle podotýka, že katastrofickému scenáru nebolo pravdepodobne možné nijako zabrániť. Vládne balíček vo výške osemsto miliárd dolárov na záchranu krachujúcich automobiliek aj množstvo pôžičiek - v roku 2012 si Detroit napríklad požičal osemdesiat miliárd - iba oddialili nevyhnutné.
Avšak existuje šanca, že by kedysi slávne mesto mohlo znovu vstať z popola. Prvým z pozitívnych ukazovateľov je, že detroitskej automobilky po vládnom zásahu začali vykazovať profit. Veľká časť výroby bola však prevedená do zahraničia, a tak sa úspech trojica General Motors, Ford a Chrysler nemusí priamo odraziť na zamestnanosti Detroitu.
Nádejnú správou každopádne je, že napriek nepriaznivej finančnej situácii prichádzajú v posledných rokoch do Detroitu noví investori a spoločnosti, ktoré sa zaoberajú najmä technológiami pre automobilový priemysel.
Ani to však nestačí: pre obnovenie ekonomickej životaschopnosti Detroite je potrebná diverzifikácia ekonomiky, inak sa môže súčasný scenár za niekoľko rokov opakovať.
Prvý krok by mohol urobiť aj americký prezident. V komentári pre New York Times ho k tomu vyzval napríklad finančník Steven Rattner, ktorý prvému mužovi Spojených štátov radil v roku 2009 sa záchranou detroitských automobiliek: "Keď prezident Obama zachraňoval automobilovej spoločnosti, bolo jeho rozhodnutie politicky nepopulárne. V čase jesenných prezidentských volieb sa ale väčšina Američanov priklonila na jeho stranu. História by sa mohla opakovať. "