Kedy je teda podnik či firma v bankrote? Ten sa blíži od vzniku firmy a nastane vtedy, keď sa úplne vyjasní, že nesplatí svoje dlžoby, väčšie ako jeho majetok a schopnosť ich splatiť. Namiesto prosperity úpadok.
Tak, ako sa vyvíjal Zákon o konkurze, vyvíjala sa aj charakteristika pojmu úpadok. Zákon o konkurze a vyrovnaní definoval úpadok ako stav, v ktorom mal dlžník viac veriteľov a nebol schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky. Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba bola v úpadku aj vtedy, ak bola predlžená. V praxi pojem „viac veriteľov“ znamenal, že dlžník musel mať aspoň dvoch veriteľov. Preto sme sa mohli aj v periodickej tlači stretnúť s inzerátmi, v ktorých subjekt práva oznamoval, že má pohľadávku voči určitému dlžníkovi a vyzýval, aby sa na príslušnej v inzeráte uvedenej adrese prihlásil ďalší veriteľ kvôli splneniu hmotnoprávnej zákonnej podmienky na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon o konkurze a vyrovnaní definoval stav úpadku dlžníka aj tak, že ak návrh na vyhlásenie konkurzu podal samotný dlžník, rozumelo sa tým, že je v úpadku, tzv. sebanávrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje úpadok ako stav, v ktorom je dlžník platobne neschopný alebo predlžený, pričom:
1. platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok,
2. predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Zb. Z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii rozoznáva a explicitne definuje platobnú neschopnosť a predlženie dlžníka ako dôvod úpadku dlžníka. Na rozdiel od zákona o konkurze a vyrovnaní sa pre platobnú neschopnosť vyžaduje omeškanie so splnením peňažného záväzku (§ 3 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii – viac ako jedného peňažného záväzku). Zákon o konkurze a vyrovnaní používal pojem „záväzky“ (§ 1 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní – nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky), a to bez akéhokoľvek ďalšieho rozlišovania na peňažné alebo nepeňažné.
S poukazom na takúto skutočnosť boli oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu napr. dvaja veritelia, ktorým nebol dodaný tovar, za ktorý riadne zaplatili kúpnu cenu a pod. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii jednoznačne rieši aj situáciu, ak má jeden veriteľ voči dlžníkovi viacero pohľadávok, a to tak, že za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
Zákonodarca sa snaží chrániť dlžníka pred úmyselným konaním veriteľa s cieľom dostať dlžníka do úpadku, a to účelovým postúpením pohľadávok rôznym spriazneným osobám, čím by bola splnená hmotnoprávna podmienka na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, t. j. potreba dvoch a viacerých veriteľov. K uvedenému je potrebné doplniť, že aj v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku a nemusí sa skúmať, či je platobne neschopný alebo predlžený, t. j. či má viac ako jedného veriteľa, či nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok a pod. V zásade hovoríme o dvoch formách bankrotu - praktickej a právnej.
Právnej forme bankrotu predchádza praktická, čo je bankrot v reálnej praxi, prejavujúci sa v zmenenej činnosti firmy v jej praktickej činnosti reálneho úpadku. Prvou je praktická, reálna, kedy ekonomické výsledky podniku sú také, že sa zastavujú finančné toky a následne aj produkcia tovarov a služieb. Firma už nefunguje normálne, prijímajú sa úsporné opatrenia, prepúšťajú zamestnanci, znižuje sa produktivita, až dôjde k zastaveniu celej činnosti napr. z dôvodu zastavenia energií prúdiacich do firmy. V praxi sa napr. odpoja dodávky elektriny po neuhradení faktúr. Proti firme sa začínajú súdne konania za neplatenie dlhov a v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch nastáva konfliktná situácia a spory.
Na sanáciu časti dlhov sa začína rozpredávať majetok. Tento prakticky fyzický stav firmy, kedy je už v bankrote, sa premietne do právnej formy bankrotu, a to začatím konkurzného konania a pôsobením Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v praxi. Bankrot teda začína podaním Návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý podá oprávnená osoba, ktorou môže byť aj dlžník sám, aj veritelia, likvidátor dlžníka. Po podaní tohto návrhu na súd, ak je formálne správny, sa začína konkurzné konanie. Súd ho musí začať do 15 dní od doručenia návrhu a oboznámiť verejnosť zverejnením Uznesenia v Obchodnom vestníku.
Tým sa konkurzné konanie začne a zavŕši ho Uznesenie súdu o vyhlásené konkurzu na majetok úpadcu, opäť zverejnením v Obchodnom vestníku. Konaním pred súdom sa začína realizácia zákonnej úpravy usporiadania majetkových pomerov dlžníka podľa zákona a oficiálne sa prehlási pred verejnosťou jeho úpadok – bankrot. Tento však prakticky začal oveľa prv vo svojej praktickej podobe, kedy sa začala brzdiť pod vplyvom príčin spôsobujúcich bankrot, ekonomická aktivita podniku, firmy. Paradoxne, teda v úplnej skutočnosti, sa bankrot firmy však začal v okamžiku jej založenia.