Pokračovanie článku : Boj o prežitie, boj o peniaze...
Preto som sa rozhodol predstaviť súbor faktov a názorov v rámci súkromne platenej publikácie, aby sa zvýšili možnosti akceptácie ich špecializovanejších prác širšou odbornou i laickou verejnosťou. Z poznatkov aktuálnej praxe, praxe podnikateľa, jedného z Vás - podnikateľa, ktorý sa chce pokúsiť priblížiť Vám, hlavne podnikateľom a ďalším záujemcom, obsah a kontexty slova bankrot, pretože bankrot sa stal predmetom jeho podnikania. Ide o stručnú výpoveď o bankrote a bankrotovaní, ktoré v súčasnosti v spojení s hospodárskou krízou a nezamestnanosťou začína zaberať hlavný priestor verejnej diskusie a mediálnej publicity.
Vnímame to už možno všetci ako najzávažnejšie aktuálne dianie vo vývoji ekonomiky, celého spoločenského života, jej nadstavby. Celosvetový záujem o svetovú hospodársku krízu, mediálny obsah a frekvencia uverejňovaných správ v novinách, televízii, rozhlase a na internete, dáva tušiť, že pôjde zrejme o veľmi zásadnú až existenčnú otázku. Otázka ekonomickej existencie jednotlivca, podniku, koncernu nadnárodnej spoločnosti, medzinárodných ekonomických združení, štátu, koalície štátov či celého ekonomického sveta. Slovné spojenia hospodárska kríza, bankrot, nezamestnanosť, sociálna stabilita, sociálny dumping (likvidácia kolektívnych zmlúv a odborov dovozom lacnej pracovnej sily), pokles či prepad na finančných trhoch... sa dostali do slovníkov prakticky všetkých politikov, ktorí predkladajú rôzne ekonomické úvahy a návrhy a prezentujú snahu riešiť závažné dopady hospodárskej krízy na obyvateľstvo, na národnej aj medzinárodnej úrovni.
Kvôli tomu sa združujú ekonómovia, teoretici a praktici, utopickí ekonomickí a politickí šarlatáni, ktorí v každej dobe ponúkajú zaručené riešenia, často nerešpektujúc ani zákony prírody a fyziky, nieto ešte ekonomické zákony platiace v ekonomike. Nepopulárne, tvrdo a nekompromisne. Tieto zákony nemajú zľutovanie nad nikým a ničím. Ich pôsobenie dopadá na stav našej peňaženky a životnú úroveň, uspokojovanie našich prvotných potrieb, jedlo, bývanie, doprava, škola pre deti, či viac už nadstavbových záležitostí, ako vyššie vzdelanie, veda, kultúra a šport, až po hýrenie v užívaní a konzumovaní luxusu najdrahších tovarov a služieb.
Prakticky na všetko treba peniaze, na všetky oblasti ľudskej činnosti, vždy podmienenej ekonomickým základom. Až po zabezpečení a uspokojení tých najzákladnejších ľudských potrieb (fyziológia, bezpečnosť) sa môžeme venovať potrebám vyšším (socializácia, komunikácia, kultúra, poznávanie, vnímanie krásy, spiritualita). Základ našej materiálnej existencie vyjadrujú peniaze, všeobecný ekvivalent, môžeme si za ne kúpiť skoro všetko. Táto funkcia a moc peňazí sa od prvopočiatkov kapitalizmu vo Florencii pri výrobe látok stala všadeprítomným hnacím motorom podnikania a jeho skutočným dôvodom.
Cieľom podnikania a ekonomickej činnosti je dosiahnuť čo najväčšie vlastníctvo, čím väčší balík peňazí. Za ne si môžeme slobodnejšie plniť svoje materiálne sny a uspokojovať materiálne i duchovné potreby seba a svojich blízkych. Preto podnikateľ podniká, vstupuje do ekonomického prostredia, do jeho ekonomických a spoločenských vzťahov, právnych noriem, ktoré tieto vzťahy upravujú, ale aj vynucujú ich dodržiavanie. Vstup do podnikania býva však na rôznej úrovni. Začína ako živnostník možno celkom sám, bez tradície a skúseností a neraz vkladá iba svoju šikovnosť a zručnosť.
Ani jeho postavenie v ekonomickom systéme globálneho kapitalizmu sa nezhoduje s postaveném veľkého finančníka, či vlastníka akcií, napr. petrochemického podniku nadnárodného významu. Niet rovnakej štartovacej čiary, iba obrovské rozdiely. Niekto začína v garáži s autoservisom, do ktorého vložil úspory celej širokej rodiny a sám pracuje od rána do večera, nepoznajúc soboty a nedele, kým iný vstupuje do ekonomického kapitalistického súperenia hoci tak, že získal veľkú socialistickú továreň politickým rozhodnutím privatizačnej komisie.
Dokončenie nabudúce...