V podnikateľskej praxi sa často stretávame s pojmom biele kone.
Týmto hovorovým zaužívaným označením možno charakterizovať rôzne problematické podnikateľské konania, kedy je do firmy na funkciu štatutárneho orgánu, či majiteľa firmy dosadený tzv. biely kôň, zvyčajne osoba spôsobilá na právny úkon, lebo práve na to ju do firmy nasadili.
Túto osobu riadia iní, zámerne právne stojaci mimo firmy, neviditeľní, nezodpovední, ale vydávajúci príkazy, ktoré „biely kôň“ vykonáva. Táto osoba sa často zneužíva na páchanie trestnej činnosti ekonomického charakteru, za ktoré, ako sme uviedli vyššie, možno dostať 10-15 rokov väzenia. Známi boli tzv. fakturanti, kedy sa využívali tieto „biele kone“ na vylákanie tovaru, ktorý sa na firmu s bielym koňom odobral, ale sa nezaplatil. Takto sa firma cez „bieleho koňa“ dostala k tovaru, ktorý odpredala.
Peniaze si rozdelili osoby, ktoré „bieleho koňa“ riadili a zvyčajne mu niečo (málo) zaplatili. „Biely kôň“ tu bol nasadený ako trestnoprávne zodpovedná osoba a v prípade začatia trestného stíhania aj poväčšine stíhali len „pána podnikateľa bieleho koňa“. V skutočnosti pri takomto konaní išlo o organizovanú trestnú činnosť, kde stíhané by mali byť aj osoby tento proces riadiace, a to ako spolupáchatelia či účastníci. Dokazovanie je často zložité práve kvôli spôsobilosti k právnym úkonom štatutára „bieleho koňa“. Koňom je preto, že „ťahá“ na svojich pleciach trestno-právnu zodpovednosť. „Biele kone“ sa vyberali zo sociálne odkázaných ľudí, bezdomovcov, ktorých pobyt ťažko zistiť a ich samých nájsť, či cudzincov z exotických krajín.
Tieto „biele kone“ sa využívali aj pri úverových podvodoch. Z banky sa vybral úver a firma sa následne predala na „bieleho koňa“ a dlhy sa nezaplatili. Opäť forma organizovanej trestnej činnosti, premyslené konanie v súčinnosti viacerých osôb s úmyslom poškodiť banku.
Predaj firmy mal vždy skomplikovať prípadné vyšetrovanie, resp. dlhy zostali vo firme, za ktorú mohol konať iba „biely kôň“, napr. bezdomovec, ktorý ničomu nerozumel a často ani nevedel, že firma má úvery a dlžoby.
Dokonca niekedy ho ešte nechali aj vybrať peniaze z účtu banky. Osoby, označované ako „biele kone“ boli často používané aj pri daňových podvodoch na DPH, kde vystavovali, riadené inými osobami, fiktívne faktúry za neexistujúce tovary a služby a na ich základe odčerpávali prostriedky štátneho rozpočtu. Výpočet spôsobov takéhoto zneužívania sociálne slabých a nevzdelaných ľudí by mohol byť určite dlhší a všetci poznáme kriminálne prípady, kedy tieto naivné osoby boli dokonca zavraždené, aby nemohli svedčiť či vypovedať o kriminálnej trestnej činnosti. Vraždy znemožňovali orgánom činným v trestnom konaní úspešne viesť vyšetrovanie.
Tu musím uviesť, že „biele kone“ neraz tragicky doplácali na svoju osobnú nezodpovednosť a snahu ľahko zarobiť s vedomým prekračovaním zákona. Nemožno hovoriť teda o tvrdosti zákona, lebo neznalosť neospravedlňuje a nemožno ospravedlňovať konanie „bielych koní“ ich neznalosťou zákona či zlou sociálnou situáciou, lebo do tejto sa zväčša dostali samy svojim vlastným pričinením, alkoholizmom, nezodpovedným prístupom k životu, ľahkovážnym a záhaľčivým spôsobom života...
Z využívania tzv. „bielych koní“ mnohí nekvalifikovane, závistlivo alebo zlomyseľne obviňovali aj spoločnosť Bankrot®, s.r.o., v snahe kriminalizovať činnosť tejto spoločnosti, ktorá mala údajne využívať „biele kone“ na páchanie trestnej činnosti.
Žiadne z takýchto obvinení sa nikdy nepotvrdilo.
Princíp práce spoločnosti Bankrot® s.r.o. bol založený na rešpektovaní platných zákonov a Ústavy SR. Spoločnosť Bankrot® s.r.o., ktorá sa zaoberala likvidáciou obchodných spoločností skutočne spolupracovala aj s občanmi rómskej národnosti, za čo bola kriminalizovaná.
Princíp práce bol však založený na fakte, že likvidácia a stav konkurzného práva bol v danom čase pre prax absolútne nevyhovujúci a prakticky sa reálne nedala zlikvidovať firma v rozumnom čase. Spoločnosť Bankrot®, s.r.o. preto organizovala nábor krízových manažérov do zadlžených obchodných spoločností a prihlásili sa aj občania rómskej národnosti. Pracovníci spoločnosti Bankrot®, s.r.o. ich nediskriminovali a riadne s nimi uzatvorili pracovné zmluvy, tzv. manažérske zmluvy po absolvovaní školenia z obchodného práva a riadnom vysvetlení úlohy manažéra.
Manažér nadobudol obchodný podiel od podnikateľa, stal sa štatutárnym orgánom na základe manažérskej zmluvy. Za spoločnosť, v ktorej bol manažér štatutárom, však mal priamo v zmluve zakázané čokoľvek konať, ale mohol chodiť na políciu a súdy, komunikovať so záujemcami o vysvetlenie právneho stavu a pod.
Išlo o právne čisté preklenutie potrebného obdobia. Na konanie a potrebné právne kroky udelil krízový manažér splnomocnenie kvalifikovanému právnikovi, advokátovi, ktorý spolupracoval s firmou Bankrot, s.r.o., na základe zmluvy o právnej pomoci. Tento právnik vykonával za krízového manažéra všetky právne úkony na zákonné ukončenie podnikania a zákonné doriešenie všetkých vzťahov s veriteľmi.
Spoločnosť Bankrot®, s.r.o. takto nepoškodila a ani nemohla poškodiť žiadneho veriteľa, akurát prevzala za pôvodných majiteľov, prostredníctvom nekonajúceho krízového manažéra, všetky nepríjemnosti s likvidáciou zadlženej firmy. Za to poberal od pôvodných majiteľov, ktorí sa rozhodli ukončiť podnikanie, dohodnutú finančnú odmenu.
Dlžníkom vždy ostala pôvodná právnická osoba. Takéto konanie sa nedá postihovať prostriedkami trestného práva, lebo žiadnu právnu normu sme nikdy neporušili, ani takéto právne čisté konanie nenapĺňa žiaden znak trestného činu. Kriminalizácia spoločnosti Bankrot®, s.r.o., sa zakladala na neznalosti jej činnosti a unfair škandalizovania skutočnosti, že spoločnosť Bankrot®, s.r.o., zamestnávala občanov rómskej národnosti či dôchodcov, ktorí si takouto činnosťou chceli legitímne privyrobiť k dôchodku.
Tieto prejavy kriminalizácie vychádzali neraz z rasistických predstáv a predsudkov o Rómoch ako zločincoch, ktorí nemôžu podnikať a preukazovali občas prekvapivo nízku úroveň vzdelania u vyšetrovateľov polície, kde hlavnou kvalifikáciou bola napr. vysoká škola poľnohospodárska. To sa nevyhnutne odrazilo na kvalite práce a nekompetentnosti, čo vyústilo až do porušovania ľudských práv voči predstaviteľom či spolupracovníkom spoločnosti Bankrot®, s.r.o., zo strany vtedajších štátnych orgánov. Práve pracovníci spoločnosti Bankrot®, s.r.o., sa predsa podieľali na vytvorení prepotrebnej novelizácie zákona o konkurze, ktorý však aj tak nedostal nakoniec v praxi zodpovedajúcu podobu.
Spoločnosť Bankrot®, s.r.o., provokatívne v médiách aj vo svojej na prekvapovaní založenej reklame poukazovala fundovane práve na nedostatky zákonnej úpravy likvidácie zadlžených spoločností a na konkrétnych medializovaných prípadoch opakovane upozorňovala na potrebu úpravy zákona, ktorý neodrážal akútne potreby praxe. Zodpovedným však táto pravdivosť i originálna forma kritiky prekážala a namiesto konštruktívneho riešenia pristúpili k sankcionovaniu takéhoto konania. Znížili sa až k porušeniu zákona a prenasledovaniu konateľa spoločnosti Bankrot®, s.r.o., dokonca za cenu porušovania jeho Ústavou garantovaných základných ľudských práv, ako naostatok konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky. V súčasnosti sa objavujú trendy novelizovať Trestný zákon, so snahou trestne sankcionovať prevod obchodných podielov, napr. na osobu bezdomovca.
Takýmto snahám treba dať priechodnosť a skutočne vytvoriť právnu normu, ktorá by mohla takéto konanie, kedy niekto zneužije nevedomosť a sociálnu núdzu inej osoby, napr. bezdomovca, zneužijúc jeho finančnú tieseň a sociálnu odkázanosť či momentálne duševné rozpoloženie a navedie ho v tomto stave na nevýhodný obchod, napr. prevedie naňho obchodné podiely zadlženej spoločnosti a tým sa zbaví starosti s firmou, ktorá má dlžoby. Takéto konanie je aj v súčasnosti postihnuteľné a takýto prevod sa dá na súde zrušiť ako zákonu odporujúci spôsob, prevod zneplatniť a firmu vrátiť pôvodným vlastníkom.
Závažným úskalím takejto úpravy Trestného zákona by však bol rozpor s Ústavou SR, lebo by obmedzovala práva bezdomovca slobodne rozhodovať o svojich ekonomických aktivitách. Obmedzenie, že bezdomovec nemôže kúpiť obchodné podiely, by bolo diskriminačné a v rozpore s medzinárodným právom, garantujúcim ochranu základných práv a slobôd občanov nepripúšťajúcim akúkoľvek diskrimináciu, ani diskrimináciu na základe majetkových pomerov, vychádzajúc z toho, že bezdomovec, ako nemajetný nemôže nadobudnúť obchodný podiel.
Nakoniec bude aj problém presne určiť kritériá na označenie osoby za bezdomovca. Kto vlastne bezdomovec je, na základe čoho sa tak označuje a prečo práve on nemôže nadobudnúť obchodný podiel?
Rovnako sú trendy trestne postihovať právnickú osobu. Tieto trendy sú však viac, či menej populistické, hoci zaznievajú z úst právne vzdelaných ľudí, ktorým však zjavne nejde o vec samú, ale o politické body a kresielko v parlamente či na ministerstve. Trestný čin totiž môže spáchať len fyzická osoba a nie imaginárna právnická osoba. Za túto imaginárnu právnickú osobu konajú konkrétni štatutárni zástupcovia, ktorí sú trestne zodpovední. Osobne si neviem predstaviť rozsudok, v ktorom by sudca vyriekol, že odsudzuje spoločnosť s ručením obmedzeným na 5 rokov nepodmienečne v druhej nápravnej skupine. Moja rada, vážení podnikatelia, je a musí byť, nepáchajte trestnú činnosť, podnikajte čestne a riadne plaťte dane a odvody do fondov.
Ak nanešťastie Vaša firma bankrotuje, postupujte podľa zákona tak, aby ste sa nedostali do väzenia.
Na záver treba jasne vysvetliť, že biele kone nie sú krízoví manažeri a krízoví manažeri nie sú biele kone.
Krízoví manažeri zákonným spôsobom riešia problémy v bankrotujúcich spoločnostiach a – pokiaľ viem - nikdy nespravili ani nevykonávajú žiadnu činnosť, ktorá by mohla byť posúdená ako páchanie trestnej činnosti.
Žiaden manažer spoločnosti Bankrot®, s.r.o. nebol nikdy na nijakom súde právoplatne odsúdený za žiaden trestný čin, ktorý by súvisel s výkonom jeho krízovomanažerskej činnosti. Každý krízový manažer spoločnosti Bankrot®, s.r.o. mal čistý vypis z registra trestov.
Naproti tomu, biele kone sa stanú vlastne čiernymi ovcami, vedome páchajú trestné činy v organizovanej spolupráci s ďalšími osobami. Riadia ich pritom ako nastrčených štatutárov v obchodných spoločnostiach, pričom sa vedome dopúšťajú ekonomických trestných činov, berúc na seba trestnoprávnu zodpovednosť za iných, predovšetkým, aby skutoční organizátori a návodcovia tejto zodpovednosti v prípade odhalenia trestnej činnosti unikli spravodlivosti. Keď však nastane trestné konanie, kde si poväčšine každý zachraňuje vlastnú kožu, môžu sa biele kone pre daný prípad dostať do nezávideniahodnej úlohy ako dôležití až kľúčoví svedkovia.
Vtedy – ako všetci vieme - sa najzločinnejší organizátori trestnej činnosti pokúsia týchto svedkov odstrániť - aj fyzicky. Polícia už zdokumentovala celý rad prípadov brutálnych vrážd bielych koní a niektorí sa ani nenašli a o iných bezpečne vieme, že sa nikdy nenájdu, lebo skončili napríklad rozpustení v kyseline.
Krízoví manažeri žijú bez strachu na strane zákona, kým biele kone do konca života bežia nekonečné vnútorné dostihy – dostihuje ich hryzenie svedomia a nivočí strach z odhalenia a postihu z oboch strán – aj od strážcov zákona aj od zločincov. Osobne si myslím, že takto nenávratne si sproblematizovať život nestojí za žiadne peniaze.