Ako sa ochrániť pred zdedením dlhov
Dedič má možnosť ochrániť sa pred zdedenými dlhy tromi spôsobmi. Môže dedičský podiel v zákonom stanovenej lehote odmietnuť, uplatniť tzv. Výhradu súpisu pozostalosti alebo sa dedičského práva zriecť.
Vďaka týmto možnostiam si dedič zabezpečí, že nebude musieť hradiť za zosnulého dlžníka žiadny dlh.
Odmietnutie dedičstva v zákonom stanovenej lehote
Odmietnutie dedičstva je všeobecne používaným inštitútom ochrany pred předluženým dedičstvom. Dedič sa týmto výslovne zrieka všetkých nárokov na svoj podiel a od odmietnutia dedičstva sa na neho hľadí, ako by dedičom nikdy nebol. V tomto prípade je nutné dedičský podiel odmietnuť v zákonom stanovenej lehote.
Odmietnutie vyžaduje výslovné vyhlásenia voči súdu alebo notári, a to do jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča upovedomil o jeho práve dedičstvo odmietnuť, vrátane následkov odmietnutia. Odmietnutie dedičstva nesmie byť čiastočné alebo podmienečné, inak sa naň neprihliada. Dedič tak nemôže z dedičstvo odmietnuť len dlhy. Ak dedič v stanovenej lehote dedičstva riadne neodmietne, jeho právo dedičstvo odmietnuť úplne zaniká.
Príklad: Pán Martin mal dlhy a zomrel. Prvý syn pána Radima sa boja, že zdedí viac dlhov, než o ktorých vie. Vie, že jeho otec nemal veľa majetku. Preto v lehote stanovenej súdom svoj dedičský podiel písomne odmietne. Jeho dedičský podiel pripadne pomerne na ostatné dediča (ďalšie dvoch synov). Nezdedí ani majetok, ani žiadne dlhy.
Výhrada súpisu pozostalosti
Dedič sa môže ochrániť tiež tzv. "Výhradou súpisu pozostalosti" a to v prípade, keď nie je známe, koľko dlhov a aký majetok zdedí. Aj keď v súvislosti so súpisom pozostalosti môžu vzniknúť určité náklady (ktoré sa uhrádzajú z pozostalosti), môžu dedičovi vytvoriť jasný obraz o tom, čo všetko je súčasťou dedičstva a nemusí sa báť, že bude musieť zo svojho majetku niečo hradiť. Táto možnosť je pre dlžníka veľmi výhodná.
V prípade, keď dedič uplatnil výhradu súpisu pozostalosti, je povinný hradiť nadobudnuté dlhy len do výšky nadobudnutého dedičského podielu. Tzn., Ak dlhy prevyšujú majetok, ktorý dedič získal, nemusí neuhradenú časť dlhov dedič platiť zo svojho majetku.
Ak však dedič výhradu súpisu neuplatnia, bude musieť uhradiť dlh v plnej výške, teda aj z majetku, ktorý vlastnil pred nadobudnutím dedičstva (ak je dedičov viac, zodpovedajú za úhradu všetci dediči spoločne a nerozdielne).
Príklad: Druhý syn Pavol uplatnil výhradu súpisu pozostalosti. V rámci dedičstva zdedil dlhy vo výške 6.000 € a majetok vo výške 5.000 €. Vzhľadom na to, že uplatnil výhradu súpisu, bude jeho zdedená časť dlhov uhradená zo zdedeného majetku. Neuhradených 1.000 € dlhov nemôže veriteľ už po tomto dedičmi požadovať.
Tretí syn Jakub výhradu súpisu pozostalosti neuplatnil. Preto v rámci dedičstva bude musieť uhradiť aj zvyšných 1.000 €, ktoré nemožno uhradiť zo zdedeného majetku.
Ak sa chce veriteľ domáhať zaplatenia svojich pohľadávok, musí sa do dedičského konania v stanovenej lehote prihlásiť. Následne sa musí zaujímať, či dedič uplatnil tzv. "Výhradu súpisu pozostalosti" alebo nie.
Zrieknutie sa dedičského práva
Oproti predchádzajúcim variantom je možné sa zriecť dedičského práva ešte pred smrťou dlžníka, a to zmluvou s poručiteľom (dlžníkom). Táto zmluva musí mať formu verejnej listiny (tzn. Notárskej zápisnice).